Recenzia: Macbeth (Jo Nesbø)

Očakával som omeletu a dostal som vajce natvrdo. 😀 Shakespearov Macbeth transponovaný do 70. rokov minulého storočia – zážitok, rešpekt, ale čo to do paže bolo? 😀

Po moci bažiaci snajper Macbeth fičal na drogách. Ok. Jeho Lady bola luxusnou kráľovnou hazardu. Ok. Celé kráľovstvo, AKA mesto, sa topí v kriminalite a chaose. Pohoda. Pre temné krimi je to celkom fajnové podhubie. 😊 Ale…

Jo Nesbo sa pri tvorbe držal Shakespearovskych dramatických, ako to len povedať, manierov. Veľmi sa ospravedlňujem všetkým shakespearofilom, ktorí si na týchto vecičkách fičia.

Manier 1 – Ak by ste mali pre každú mŕtvu postavu v knihe vykopať hrob, tak kopete od 17. storočia doteraz.

Manier 2 – Umierajúca postava má na jazyku okrem smrti samotnej akýsi morálny odkaz v podobe dvojstranového monológu.

Je evidentné, že toto klišé patrilo do autorského zámeru. Chápem. Bez neho by to bolo zrejme málo „shakespearovské“.

Inak knihu ako celok nehodnotím vôbec zle. Ak máte chuť okúsiť severské krimi à la William, smelo do toho. Užijete si veľa akcie, hoci dobre viete, ako sa to všetko skončí.